Moje knižné leto
17:36
Neviem či vás tieto moje občasné články o knihách bavia, pre mňa však majú akúsi „historickú“ hodnotu, kedy si spätne môžem pozrieť čo som čítala, ako ma to bavilo a či by som to odporúčala aj ďalej, preto ak vás nezaujímajú, skúste ich aspoň strpieť. J
Prvým mojím odporúčaním bude klasika, The Great Gatsby od F. Scotta Fitzgeralda. Samozrejme, prečítať si ho ma primäl rovnomenný film, z ktorého som síce nebola úplne paf, ale niečo vo mne zanechal a chcela som vedieť, ako veľmi sa filmové spracovanie približuje tejto svetovej klasike. A na moje počudovanie sa približuje veľmi. The Great Gatsby je útla knižočka, ktorú som čítala v originálnej verzii, teda v angličtine. Zložitosť jazyka bola vcelku znesiteľná, mierne pokročilý angličtinár to určite zvládne. Ak ste videli film viete, že v kocke je dej o nenaplnenej láske Daisy a Gatsbyho, ktorý sa odohráva v búrlivých 20.rokoch 20.storočia a zobrazuje život privilegovanej (a do istej miery skazenej) americkej vrstvy. Je fascinujúce sledovať ich osudy a povahy, naivitu, povrchnosť... Odporúčam prečítať, americká klasika sa číta rozhodne jednoduchšie ako napr. ruská, takže by kniha mohla zaujať aj tých, ktorí bežne siahajú po súčasných autoroch.
Ďalšou knihou bude titul, ktorý ma svojím dejom zaujal ihneď, ako som ho minulý rok videla v českom preklade v Prahe - Fatherland (Otčina) od Roberta Harrisa. Bohužiaľ nie som nadšenec čítania po česky, nepáči sa mi, že do slovenčiny sa často zvyknú prekladať skôr braky typu 50 shades of Grey namiesto dobrých titulov, preto som znova siahla po anglickom origináli (vďaka Zuzi za podarovanie :)). Má trochu expresívny obal a neznalému človeku by sa pomaly mohlo zdať, že som sa pridala k nejakému neonacistickému hnutiu J. Samozrejme však kniha s neonacizmom nemá nič spoločné, zato je však jej dej postavený na koncepte alternatívnej histórie a snaží sa načrtnúť ako by svet vyzeral ak by Hitler zvíťazil a nacizmus by vládol Európe. Odohráva sa v 60-tych rokoch a jej jadrom je kriminálny príbeh – je však jasné, že za týchto podmienok vyšetrovanie prípadu prebieha úplne inak. Je to naozaj výborná kniha, z ktorej pri čítaní trochu mrazí, ale je tak skvelo napísaná a unikátna, že za prečítanie naozaj stojí.
Posledným tipom bude znova kniha, ktorou bol inšpirovaný aj film, a to Svetová vojna Z od Maxa Brooksa. Ja som si ju chcela prečítať ešte skôr ako som vôbec vedela, že nejaký film bude, našla som ju totiž v rebríčku najlepších kníh s post-apokalyptickou tématikou, ktorá ma v poslednom čase zaujíma čím ďalej, tým viac. Hoci je to kniha o vojne so zombie, čo znie značne brakovo, kniha je písaná tak zaujímavých spôsobom, že sa tomu, aby sa stala brakom, úspešne vyhla. V skratke, kniha je súborom výpovedí rôznych svedkov z celého sveta, ktorí dlhú a neúprosnú vojnu s infekciou, ktorá ľudí zmenila na bezcitné príšery, prežili. Odhaľuje jej začiatok, to ako sa postupne rozšírila, obrovské množstvá utečencov, zúfalstvo, rapídny pokles svetového obyvateľstva až sa na konci dostáva k postupnému ukončeniu vojny a spamätávaniu sa tých, ktorí ostali. Je to ozaj zvláštne čítanie, ja som sa cítila akoby som čítala skutočné výpovede ľudí z akejkoľvek inej vojny či katastrofy. Jediné, čo mi trošku vadilo bolo to, že na autorových predstavách a myšlienkach bolo naozaj dosť silno cítiť, že je Američan, taký ten ich neutíchajúci hrdinský vlastenecký feeling. Ale inak znova fajn čítanie, aj keď niekoho môže odradiť to, že dej neplynie až tak plynulo a nie je situovaný okolo nejakej hlavnej postavy a jej príbehu. Film som nevidela a ani sa nechystám, lebo už len podľa traileru mi bolo jasné, že ide o dosť mimo spracovanie a načo si kaziť dojem
Tak toto je asi všetko, čo ma v poslednej dobe zaujalo z knižného sveta, momentálne čítam skvelú vec, o ktorej sa dozviete v ďalšom podobnom príspevku. Ešte však chcem spomenúť, čo ma nezaujalo, a to knihu od toľko ospevovaného autora Jo Nesbø-a – Pancierové srdce. Vzala som si ju na dovolenku a prečítala za pár hodín, avšak vôbec som nepochopila, v čom má spočívať tá autorova genialita. Kriminálne knihy mám veľmi rada a za svoj život som ich prečítala desiatky a nemám pocit, že by sa tento titul od nich nejako líšil, ba čo viac, vystupoval z radu. Asi jedine tým, že sa odohráva v Nórsku, inak mi to prišlo ako klasická detektívka s tak prešpekulovanou zápletkou, až jej fakt prestávate veriť. Plus ten gýčový hlavný hrdina, padlý detektív, ktorý prišiel o milovaných a pomaly prepadá závislostiam – no povedzte, nezdá sa vám to povedomé? Ako jasné, je to napínavé a chcete vedieť ako to skončí a kto je vrah (lebo ako vravím, pri tom extra mega zapletenom nepravdepodobnom deji si to vážne tipnúť nemôžete), ale to je asi tak všetko. Dúfam, že som sa nedotkla zanietených obdivovateliek :D.
Aké sú vaše knižné tipy, čo by ste mi odporučili??
Vaša Nikavero
4 komentárov
len tak pre doplnenie, čítala si 50 shades of grey ?
OdpovedaťOdstrániťak nie, považuj môj koment za bezpredmetný, ale ja proste nedokážem zniesť ak niekto nazýva knihy brakmi. len preto že to oslovilo veľkú skupinu ľudí je to brak ? nie každému vyhovuje čítanie hlbokodejových všakovakých oných od neviem akých vyhlásených autorov. dobre, poviem že toto a toto nieje môj štýl a nepáči sa mi že sa do slovenčiny prekladá málo ,,kvalitných" kníh, ale nazývať ich brakmi ? tak toto nie.
Tee: Vďaka za komentár, 50 shades of grey som začala čítať, prečítala som dokonca aj pár strán zo stredu, aby som sa uistila v tom, že to nie je kniha pre mňa, preto nie, nečítala som ju celú, ale stačilo na to, aby som si svoj názor urobila. Je mi jasné, že nie každý chce čítať samé klasiky alebo super intelektuálnych autorov, ale to ani ja, veď to podľa mňa vidno aj podľa mojich výberov - viď napr. Svetovú vojnu Z alebo 100 ročného starčeka, ktorý sa tiež stal bestsellerom rovnako ako 50 shades of grey:) A na svoju obranu musím povedať, že v článku netvrdím, že do slovenčiny sa prekladajú samé braky - vychádzam však zo skúseností, že nespočetne veľa dobrých kníh sa do slovenčiny nepreloží vôbec, keďže Slováci si zvykli sa uspokojiť s českými verziami (čo by sa opačne určite nestalo), takže sa prekladajú hlavne knihy, ktoré majú potenciál sa predávať, častokrát aj napriek ich nižšej kvalite.
OdpovedaťOdstrániťNikavero
Dakujem za tipy, kym sa este da, musim toho kopu precitat, ale nikdy neviem narazit na dobre veci :) Toto sa mi vsetko pozdava, 50 shades som zacala a rychlo skoncila, cita sa to dobre, ale ked som vlastne zistila, o com to je, hned som to zavrela a uz neotvorila. Nie, dakujem, nechcem :D
OdpovedaťOdstrániťplne sa stotoznujem s tvojim nazorom - zasadne nekupujem knihy v cestine. bud si knihu kupim v povodnom jazyku alebo v slovencine. pokial slovensky preklad nebudeme podporovat, tak sa nikdy nerozbehne. je super ovladat viacero jazykov, ale cestinu povazujem skor za narecie ako jazyk (mozno preto, ze manzelova rodina je z vacsej casti zahoracka...)
OdpovedaťOdstrániť50 shades of grey som necitala, ale z recenzii a obsahu mi to pride ako porno. je to podobne ako s marketingom na tancovanie pri tyci - zrazu to nie je nieco nemravne, dokonca je to kombinacia sportu a umenia s blahodarnymi ucinkami na zdravie :D
zo spominanych knih by som si vybrala Gatsbyho a manzela by som potesila zombiekmi :)
na posledne narodeniny som dostala dve krimi a jedna z nich je Nesbo. v cestine. je to v pohode, ale po Larsonovi ma uz asi nic nejak extremne nenadchne...